Kde sa formovalo jerezké flamenco
Santiago a San Miguel: jerezké štvrte
Dve staré štvrte, ktoré formovali jerezké flamenco, ako rástli za hradbami a ako sa ich piesne líšia, ako ich opisuje historik.
Rezervujte si miesto v tablao ↗Dve štvrte za hradbami
Jerezký flamencový príbeh sa zvyčajne rozpráva prostredníctvom dvoch štvrtí, Santiago a San Miguel. Historik Pierre Lefranc píše, že v polovici 15. storočia, keď sa reconquista moslimského Španielska blížila k záverečným fázam, Triana výrazne rástla za hradbami Sevilly a tri podobné nové štvrte vznikli v Jereze a Cádize. San Miguel a Santiago boli tie dve v Jereze. O stáročia neskôr patrili spolu s Trianou a cádizskou Santa Maríou medzi najvýznamnejšie centrá rómskej populácie a kultúry v Andalusii.
Prečo sa tam rómske rodiny usadili
Lefranc považuje za veľmi pravdepodobné, že keď andalúzske rómske rodiny opustili nomádsky spôsob života, v nejakom neznámom bode 16. alebo 17. storočia, usadili sa v týchto vonkajších štvrtiach. Opevnené mestá im boli v noci zatvorené. Poukazuje aj na dôkazy kultúrnej výmeny medzi menšinami, ktorých miesto v spoločnosti bolo neisté, medzi nimi profesionálni minstreli, potomkovia afrických otrokov a konvertovaní moslimovia. Rómske rodiny prevzali tradície, ktoré strácali svoje kanály odovzdávania, a tie vstúpili do tkaniva toho, čo sa stalo flamencom.
Kde sa nachádza každé barrio
San Miguel vyrástol na južnej strane opevneného mesta s výhľadom na rieku Guadalete, zatiaľ čo Santiago vyrástol na severnej strane s priamym prístupom k poľnohospodárskej pôde medzi Rotou a Lebrijou. Lefranc umiestňuje Santiago okolo Calle Merced a jej susedných ulíc a San Miguel na západ od Plaza San Miguel. Rómski obyvatelia San Miguelu ho často nazývajú Plazuela, malé námestie, ktoré opisuje ako plazuela mysle.
San Miguel: individualisti
Lefranc vidí kumulatívny prínos San Miguelu naklonený k silnému vyjadreniu holého žiaľu s nádychom revolty. Menuje Manuela Molinu, ktorý zanechal najmenej päť seguiriyas, a El Loco Mateo, ktorý formu preorientoval, a pripisuje Merced La Serneta zásluhu za znovuzrodenie soleá postaveného na emócii. Antonio Chacón, hoci nebol Róm, sa tam tiež narodil. Lefranc nazýva San Miguel kolískou individualistov.
Santiago: dynastie
Santiagov odkaz je podľa jeho rozprávania odlišný. Je to sieť rodín a zhluk cantes, kde sa žiaľ vyjadruje aj drží na uzde. Menuje Paca la Luz a José de Paula, ako aj rodiny a spevákov Borrico, Terremoto, Sernita, Pableras a Sorderas, až po José Mercého a Fernanda de la Morena, ktorí boli spevákmi jeho vlastných čias. Zatiaľ čo San Miguel ponúka sled individualistov, hovorí, Santiago nasadzuje dynastie, ktoré k cante pristupujú ako k rodinnému dedičstvu.
Statky a slávnostné palo
Lefranc naznačuje, že časť kontrastu spočíva v práci. San Miguel zostal zovretý mestskými remeslami, ako bola kováčska dielňa a mäsiarstvo, zatiaľ čo od 19. storočia, možno skôr, veľkí vlastníci pôdy najímali rómske pracovné skupiny organizované okolo rodín alebo dokonca ulice, ktoré viedli predáci zvaní manijeros. Večer a za zlého počasia sa tieto skupiny uchýlili k spevu, bez gitár, prevažne seguiriyas a soleares plus rýchle slávnostné palo, s niekoľkými tonás. Mechanizácia to ukončila v 60. rokoch 20. storočia. V slávnostnom speve nachádza Santiago chrliace zdanlivo nevyčerpateľné salvy tohto rýchleho pala, zatiaľ čo San Miguel sa prikláňa k asketickejšej verzii na počúvanie.
Ako dnes vidieť tieto barrios
Turistická kancelária v Jereze odporúča prechádzku ulicami a námestiami San Miguelu a Santiaga, aby ste pochopili, ako flamenco patrí k každodennému životu v meste, a uvádza tablaos, tabancos a peñas ako miesta, kde ho môžete počuť. Ide o živé obytné štvrte, nie o múzeum, preto kráčajte potichu.
Odkiaľ pochádza tento text
Tento text v sprievodcovi vychádza z článku Pierra Lefranca, bývalého profesora anglickej literatúry na viacerých univerzitách vo Francúzsku, Severnej Amerike a Afrike, ktorého záujem o flamenco sa začal v roku 1955. Prvýkrát vyšiel v časopise Flamenco International a autor v novembri 2007 aktualizoval jeho posledný odsek a zdroje. Berte ho ako pohľad jedného znalca, podložený jeho knihou o cante jondo a španielskymi historickými štúdiami, nie ako posledné slovo o Jereze.
Ako čítať mená, s ktorými sa stretnete
Mnohí z interpretov, ktorých Lefranc uvádza, sú známi hlavne pod prezývkami alebo rodinnými menami, ako El Loco Mateo, Borrico, Terremoto či La Paquera. Turistická kancelária viacerých z nich uvádza medzi veľkými menami Jerezu. Nemusíte sa ich učiť na jeden večer, no Lefranc označuje rodiny a štvrte za dve konštanty flamencového života v Jereze, čo vysvetľuje, prečo sa tieto mená stále objavujú.
Zdroje