Palos, ktoré môžete počuť: soleá až martinete

Čo je palo

Každý flamencový štýl sa nazýva palo: uznávaná forma s vlastným rytmickým vzorcom, módusom, akordmi, tvarom verša a domovským regiónom. Flamenco ich má viac ako päťdesiat a tradične sa delia do skupín, od vážneho cante jondo po ľahšie cante chico. V tablao nebudete počuť všetky. Budete počuť hŕstku z nich a každý má svoju vlastnú náladu, tempo a spôsob, akým rozhýbe tanečníka.

Compás: pulz pod každým palom

Compás je španielske slovo pre meter a vo flamencu označuje aj opakujúci sa rytmický cyklus, ktorý každé palo dodržiava. Mnohé palá bežia na dvanásť dôb, pričom prízvuky sú umiestnené inak od jedného pala k druhému. Keď nehrá gitarista, compás môžu niesť samotné palmas, tlieskanie rukami. Nemusíte počítať spolu. Namiesto toho počúvajte moment, keď tlieskanie, gitara a spevák pristanú spolu na tej istej dobe.

Martinete: pieseň bez gitary

Martinety patria k tonás, piesňam spievaným bez sprievodu, ktoré tradičná flamencológia považuje za najstaršiu zachovanú formu flamenca. Štýl sa pripisuje rómskym kováčom a v niektorých scénických predstaveniach sa na jeho pripomenutie pridáva kladivo na nákove. Verše často narážajú na prenasledovanie, väzenie a kováčsku vyhňu. Piesne pravdepodobne neboli skutočnými pracovnými piesňami, pretože ich spev pri ťažkej práci vyžaduje príliš veľa úsilia.

Soleá: pomalé, vážne palo

Soleá má dvanásť dôb, zvyčajne ju sprevádza jedna gitara a nesie vážne texty. Iné palá odvodili svoj compás od soleá. Historik Pierre Lefranc pripisuje znovuzaloženie tradície soleá speváčke Merced La Serneta zo štvrte San Miguel v Jereze, a to na základe emócie.

Seguiriya: váha žiaľu

Seguiriyas patria do tej istej dvanásťdobovej rodiny ako soleá, ale prízvuky padajú v inom vzorci a pulz sa môže nevycvičenému uchu zdať nepravidelný. Lefranc medzi spevákmi zo San Miguel, ktorí formovali tento žáner, uvádza Manuela Molinu a El Loco Matea a pieseň tejto štvrte opisuje ako inklinujúcu k silnému vyjadreniu odhaleného žiaľu.

Festívne finále

Jerez dal flamencu jeho najrýchlejšie slávnostné palo, dvanásťdobé rytmus, ktorý turistická kancelária nazýva najautentickejším štýlom mesta. Jeho pôvod sa kladie medzi rómske rodiny v Jereze v 19. storočí. Poženie záver osláv v Jereze, s tlieskaním, jaleo a tanečníkovými krokmi odpovedajúcimi gitare.

Fandangos, tangos a ďalšie

Fandangos sú opísané ako bimodálne: gitarový úvod je v frygickom móde, zatiaľ čo spev sa rozvíja v durovej tónine. Tangos sa tiež počítajú medzi hlavné palos a používajú frygickú harmóniu. Program tablaa môže tiež zahrnúť iné palos, takže neznámy názov nie je problém. Rytmus a nálada vám povedia, či je skladba pomalá a vážna alebo rýchla a slávnostná.

Päť palos na jeden pohľad

Ak sa vám názvy zlievajú, majte na pamäti túto krátku referenciu. Každé predstavenie je iné, takže to berte ako mapu nálad, nie ako program, a nebojte sa, ak skladba neoznámi svoj názov. Rytmus a nálada vám povedia veľa, aj keď vám titul unikne.

• Martinete: spev bez sprievodu, vážny, spojený s kováčskou vyhňou
• Soleá: dvanásť dôb, jedna gitara, vážne texty
• Seguiriya: dvanásť dôb, akcenty, ktoré sťažujú počítanie pulzu
• Jerezské slávnostné palo: rýchle, dvanásť dôb, tlieskanie a výkriky
• Fandangos: gitara vo frygickom móde, spev v durovej tónine

Ako počúvať

Začnite hlasom, potom pridajte gitaru. Flamencoví gitaristi používajú rasgueado, brnkané rytmické vzorce, a falsetas, krátke sólové frázy medzi spevmi. Potom sledujte tanečníka, ktorého kroková technika odpovedá spevákovi; gitarové techniky tiež artikulujú compás, odpovedajú spevákovi a dávajú znamenie tanečníkovi. Nakoniec počúvajte palmas, ktoré všetko držia pohromade. Na konci hodiny budete počuť, ako spolu jednotlivé časti komunikujú, aj keď vám slová uniknú.